Správa z akcie

Na konci mája tohto roku bola opäť povolaná 5thSFG feb o zložení ssg.George ako veliteľ a mužstvo sgt.Jerry, sgt.Thomas a sgt.Martinna pravidelné cvičenie. Tentokrát som ako logistik jednotky spracoval plán trojdňové akcie...

Jednotku čakal pochod zhruba 30 kilometrov horským terénom Jeseníkov sa záverečným stúpaním do nadmorskej výšky 1300 m.n.m. v mieste, kde vrstevnice na mape pripomínali skôr jednu hrubú čiaru, ako niekoľko slabých. A tak sme vyrazili, na chrbte alice, v ktorých už nezostávalo ani trochu miesta, na trekách dve čutory, sumky a listové kabelky, v rukách airsoftové zbrane.

Opatrne sme sa vyhli posledným zvyškom civilizácie a potom už nás čakali len tri dni pochodu síce krásnou krajinou, ale človek je tu odkázaný len sám na seba a na to, čo má so sebou. Hneď prvý deň nám počasie ukázalo, že tentokrát sa všetko nebude odohrávať podľa nášho scenára a poriadna búrka okolo poludnia nás donútila hodiť na seba pončá a trochu zaimprovizovať. Našťastie sme stretli otvorenú kaplnku, ktorá nás schovala pred búrkou. Oni totiž blesky, ktoré šnurovali oblohu, moc dôvery nevzbudzovali.

Nútenú prestávku sme využili na obed, medzitým sa počasie umúdrilo a už bez dažďa sme pokračovali ďalej. Asi po dvoch hodinách ďalšieho pochodu sa jednotka rozdelila na dve skupiny a tie dostali za úlohu vyhľadať podľa mapy objekt ľahkého opevnenia z obdobia druhej svetovej vojny vzdialený asi kilometer a ubrániť ho pred druhou skupinou. Ja išiel s Jerrym a George s Martinom. A začal závod s časom, práca s mapou, kompasom a taktické priblíženie k objektu. Do poslednej chvíle totiž neviete, či tam budete prvý vy a pekne zabukovaný počkáte na druhú hliadku, alebo sa priblížite k objektu a kúpite to s plnou parádou priamo medzi svetla. Ako veľká výhoda sa v ďalších chvíľach prejavili vysielačky, ktoré sme si zaobstarali pár dní pred akciou a ako nevýhoda všetka výstroj vrátane alice na chrbte.

S Jerrym sme sa rozhodli neponáhľať a pekne v tichosti najskôr všetko omrknúť. Bunker sme našli celkom bez problémov, ale sme tu prvý? Nechal som alici u Jerryho a šiel preskúmať situáciu. Po päťminútovom prezeranie okolí objektu ďalekohľadom som sa pomaly, ale veľa pomaly približoval k objektu a nakoniec zistil, že sme predsa len dorazili prvé. Správu som vysielačkou odovzdal Jerrymu a vracal sa k nemu, keď v tom som zazrel pohyb. Skôr periférne, než priamo. Okamžite som zaľahol a dohovoril si s Jerrym ďalší postup. Bolo pravdepodobné, že druhá hliadka videla ma, ale nie Jerryho, ktorý ležal bez pohnutia. Chvíľu som čakal, kde sa kto pohne, ale nič sa nedialo. Zrazu sa nepatrný pohyb opakoval a ja som mal istotu, kde je protivník. Jerry ho videl taky a bola len otázka, odkiaľ ho kryje ten druhý z hliadky.

Tentoraz sa čakanie oplatilo, ďalší pohyb som zaregistroval na tretej hodine. Stačilo si počkať a už som videl protivníkovu hlavu cez mieridlá svojou MP5. Zdvihnutá ruka a ohlásenie zásahu bolo jasné znamenie, že som mieril dobre. Už nám ostával len jeden a ani tomu nebolo dopriate prežiť. Zistil, odkiaľ som mu odbachol kolegu, ale netušil, že v ceste mu leží Jerry. Aj jeho MP5 si našla cieľ s elegantnou presnosťou. Tým skončil nácvik bojovej činnosti, všetko sme dopodrobna rozobrali a pokračovali ďalej.

Pred zotmením sme rozbili tábor, prebrali sme znovu celý deň a postupne zaľahli k spánku. Na hliadke sme sa spravodlivo striedali po dvoch hodinách, k ránu sme prečkali ďalšiu búrku a prebúdzali sa do ďalšieho dňa.....

sgt.Thomas - 5thSFG UnO