Prvá airsoftová skúsenosť

Bolo to asi pred dvoma rokmi, keď som prechádzal internetové stránky airsoftových klubov a hľadal tú najlepšiu vojenskú jednotku. Pred mojimi očami sa otvárali stránky jednotiek so zameraním na vojnu vo Vietname, Armádu ČR, ale stále to akosi nebolo ono ...

Ako posledný som spustil stránku US.ARMY Rangers. Najprv som si pomyslel: "Veď do tak elitnej jednotky sa nemôžem v živote dostať" .Na druhej strane som si ale povedal prečo to neskúsiť. A tak posielam email veliteľovi tejto jednotky. Asi do dvoch dní mi prišla odpoveď s pozvaním na skúšobnú akciu. Akcia bola plánovaná za 14 dní a ja sa jej nemohol dočkať. Ako správny tramp som vlastnil maskáče a nejakú tú základnú výbavu. O airsoftu som v tom čase nemal ani potuchy.

Keď prišiel deň D nemohol som nedočkavosťou ani dospať. Plný očakávania skvelé akcie som si to vyšliapol rovno na miesto zhromaždisko u zrúcaniny hradu. Pri príchode ma zdravie kopa namakaných borcov vo Woodland a kompletné americkej výstroji a výzbroji. Odpovedám na pozdravy a prichádzam k veliteľovi jednotky, ktorý ma všetkým predstavuje.

Zapožičal mi manuálna pištoľ Berreta M92 F a dal základné rady nevyhnutné na súčinnosti celej jednotky čítajúce okolo 30 bojovníkov. Veľmi ma znepokojilo vedomie, že ako jediný mám manuál medzi samými skvelými elektrikou. Naším nepriateľom boli pešie jednotky "vietnamistů". Zostúpili sme sa do formácie a vyrazili do bojového priestoru kde nás čakal už "zakopaný" nepriateľ. Neuplynulo ani pol hodiny postupu a pátrač hlásil nepriateľa na dvanástich hodinách. Rozdelili sme sa na tri úderné tímy a vysvetlili postup útoku. So slovom KONTAKT sme sa hnali ústrety neistej budúcnosti. V tom sa začala zo všetkých bunkrov sypať jedna dávka gulí za druhou. Našťastie sa pred radom "nedobytných" pevnosťou nachádzal hlboká priekopa, dávajúca nám šancu na prežitie.

Prvý úderný tím bol úplne rozdrvený a jeho bojovníci sa vracali na zhromaždisko kde čakali na "obživnutie". Medzitým náš tretí tím a zvyšok druhého prešiel na plán B, ktorý spočíval vo vytvorení ochrannej steny z dymovníc a s jej pomocou dobyť úkryt nepriateľa. Tento plán však tiež zlyhal, keďže v jednom z bunkrov bol skvele umiestnený guľomet M60. Po príchode "oživeného" prvého tímu nasledoval rýchly útok na bunkre zo všetkých strán. Našťastie sa podarilo po 3 hodinách obliehania aspoň časť nepriateľa zneškodniť.

Ďalej bola na programe akcie na záchranu zostreleného pilota. Jeden zo skúsených Rangerov sa stal pre túto chvíľu zajatcom nepriateľa. Našou úlohou bolo jeho oslobodenie a zneškodnenia síl odporu. K nášmu úžasu sa podarilo pilotovi utiecť a oznámiť nám stanovištia nepriateľa.

Bol som v bady teamu so skúseným seržantom ktorého M4ka "kosila" nepriateľa jedného za druhým. Naládoval som zásobník svoje Berreto a čakal na povel. Z ničoho nič sa na nás zo všetkých strán spustila nepriateľská paľba. Skryl som sa za tučný strom a ihneď začal horúčkovito naťahovať pištoľ a páliť jednu kuli za druhou. Moje úsilie došlo odmeny vo chvíli keď v smere mojej streľby niekto zakričal: "Mám!" A odchádzal z bojiska preč. Po krátkom okamihu zasiahli aj môjho parťáka, ktorý mi dobrosrdečne na mieste zanechal svoju M4ku a plný třístovkový zásobník gulí. Rýchlo som Berreto strčil do vrecka a schmatol M4. Vypálil som pár dávok a vybehol pod krycou paľbou mojich spolubojovníkov. Podarilo sa mi vyradiť z boja dva posledné utekajúci protivníkmi. Odchádzal som s pocitom veľkého víťazstva k miestu zhromaždisko.

Tu nasledovalo vyhodnotenie celej akcie a výmena osobných zážitkov. So súhlasom celej jednotky som sa po splnení potrebných fyzických testov stal konečne jej plnohodnotným členom. Od tejto doby pravidelne jezdívám na všetky akcie a airsoft mi prináša stále nové bojové zážitky, ktoré sa nevyrovnajú sledovanie mnohokrát neskutočných vojnových filmov.

Jimmy